Diabetes mellitus

 

Diabetes mellitus (cukrovka) je chronická porucha látkovej premeny, ktorá je charekteristická zvýšenou hladinou cukru v krvi (hyperglykémia). Rôzne príčiny ochorenia a tiež rôzne chorobné prejavy rozdelujú diabetes mellitus na dva typy. Okrem toho existujú ešte iné špeciálne formy diabetu a tehotenský (gestačný) diabetes.

Počet slovákov, ktorí trpia cukrovkou sa každý rok zvyšuje. V súčastnosti sa na Slovensku na cukrovku lieči asi 340 000 ľudí, prevažná väčšina ochorení je cukrovka II.typu (85-90%).

 

I.typ diabetes začína väčšinou v mladosti a vzniká porušením buniek pankreasu (podžalúdkovej žľazy). Tieto bunky produkujú hormón inzulín, ktorý zodpovedá za zúžitkovanie glukózy (cukru) zo stravy. Poškodením inkrečných buniek dochádza k absolútnemu nedostatku inzulínu. Glukóza sa z potravy nemôže odburávať a hladina cukru v krvi stúpa.

K typickým príznakom patrí zvýšený smäd, časté močenie, chudnutie, bolesti brucha, únava, vysoké hodnoty glykémie.

Liečba nastáva podavaním inzulínu.

 

II.typ diabetes sa vyvíja spravidla vo vyššom veku. Je charakteristický tým, že kmeňové bunky, na ktorých ma inzulín pôsobiť naň už dostatočne nereagujú. Taký to relatívny nedostatok inzulínu sa pokladá za následok pernamentne vysokej hladiny cukru a inzulínu.

U väčšiny diabetokov II. typu je ochorenie vzhľadom k nenápadnému pomalému nástupu rozpoznané, až keď sú prítomné neskoré komplikácie: únava, malátnosť, rozmazané videnie, suchá a svrbiaca koža, drobné opakované infekty na koži, zlé hojenie rán, strata citlivosti rúk a nôh, časté infekcie močových ciest, vysoký krvný tlak, vysoký choresterol atď.

Terapia diabetu II.typu nastáva postupne: najprv je snaha znížiť hladinu cukru v krvi dietou, neskôr sa podávajú lieky znižujúce hladinu cukru v krvi a v pokročilom štádiu sa podáva aj inzulín.

 

Postrach cukrovkárov - diabetická noha

Patrí k častým a najzávažnejším komplikáciám cukrovky a veľmi často sa končí amputáciou. O to viac treba dbať na prevenciu a správnu starostlivosť.

 

Pri diabetickej nohe sú postihnuté cievy a nervy dolných končatín. Dôsledkom tohto chorobného procesu je vznik vredov na plochách nôh alebo gangrény na prstoch. Preto diabetici musia svojim nohám venovať nadmieru zvýšenú pozornosť. Podľa odborníkov u pacientov s cukrovkou vznikajú vredy na nohe 17 až 50-krát častejšie ako u tých, čo cukrovkou netrpia.

 

Za závažnou komplikáciou cukrovky – diabetickou nohou, stojí nezápalové ochorenie nervových vláken – tzv. neuropatia. Prejavuje sa najmä stratou vnímania bolesti, dotyku, chladu, tepla a vibrácií. Počas noci, keď je pacient v pokoji, môžu sa objaviť aj pichavé a pálivé bolesti či pocity brnenie, mravenčenia.

 

Vysoko rizikovým faktorom vzniku diabetickej nohy je porucha vnímania bolesti a dotyku. Diabetická neuropatia je jednou z najčastejších komplikácií cukrovky a postihnuté môže byť tak periférne ako aj autonómne nervstvo, takže aj prejavy postihnutia môžu byť rozmanité.

  

Zmeny na cievach

 

Ďalším faktorom, ktorý sa podieľa na vzniku diabetickej nohy sú chorobné zmeny v cievnom systéme dolných končatín, ktoré vedú k nedostatočnému prekrvovaniu tkanív v dolných končatinách – ischémii. Takto postihnuté nohy sú na dotyk chladné a pri chôdzi sa môže objavovať bolesť v lýtkach, ktorá vymizne, ak sa pacient prestane pohybovať.

 

Vo vyššom štádiu môžu nohy bolieť aj keď je pacient v kľude. Keďže tkanivo je nedostatočne prekrvované, a tak aj vyživované, vytvorí sa na koži defekt a následne dochádza k odumieraniu tkaniva – gangréne.

  

Nepodceňujte obuv i ponožky

 

Diabetici by mali v rámci prevencie nosiť kvalitné ponožky a obuv. Dôležitosť správnej obuvi podčiarkuje aj diabetológ Emil Martinka, prezident Slovenskej diabetologickej spoločnosti, je jednou z hlavných podmienok v prevencii rozvoja diabetickej nohy.

 

„Nesprávna obuv je totiž najčastejšou vyvolávajúcou príčinou tvorby defektu na nohe diabetika v predisponovanom teréne v dôsledku neuropatie a ischémie,“ hovorí diabetológ. Ponožky by mali byť bavlnené, voľné, primeranej veľkosti (nesmú nohu sťahovať) a nemali by mať švy. Pacienti by si ich mali meniť minimálne raz denne.

 

Na čo pozor pri topánkach

 

Obuv by podľa lekára mala byť z kože alebo z iného pevného a vzdušného materiálu. Nemala by mať zvýraznený podpätok, mala by byť pružná, s dostatočne vysokou, správne vytvarovanou stielkou, ktorá absorbuje tlak. Noha by mala byť fixovaná pomocou šnurovania, resp. zipsu. Lekár zdôrazňuje, že nesmie viesť k tlaku na nohu. Nevhodné je upínanie remienkami alebo spôsobom, ktorý nadmerne pôsobí len na jednu časť nohy (sandále, dreváky a pod.).

 

Topánka by mala umožňovať voľný pohyb prstov. Obuv nesmie nohu stláčať ani deformovať, nesmie zanechávať viditeľné impresie - „stlačeniny“ na koži. Noha sa však v topánke nesmie ani kĺzať. „Príkladom nesprávnej obuvi sú lodičky na vysokom podpätku, so zúženou špičkou a fixáciou nohy remienkami. Vhodné je vlastniť viacero priliehavých topánok a meniť ich každý rok. Zvýšená pozornosť je potrebná pri nových topánkach, obzvlášť pri neuropatii,“ dodáva lekár. 

 

Je dôležitá aj strava?

 

V súvislosti s rizikom diabetickej nohy platia pre pacientov s diabetes mellitus podľa lekára rovnaké zásady racionálnej výživy ako pre ostatných diabetikov.Určité špecifiká však odporúča najmä pacientom s diabetickou polyneuropatiou. Zo svojej stravy by mali vylúčiť:

 

• alkohol,
• chuťové aditíva, 
• potraviny s obsahom glutamátu sodného (fast foody, bujóny, vreckové polievky, sójové omáčky, Worchesterská omáčka, rôzne polotovary zo sóje, šťavy a pod.),
• nadmerný príjem kofeínu.

 

Diabetológ odporúča prijímať dostatok vitamínov zo skupiny B (B1, B6, B12  – pozor však tiež na ich nadmerný príjem!), niacínu – vitamínu B₃, kyseliny listovej, železa.

 

Lekár upozorňuje aj na iné bežné rizikové faktory, ktoré urýchľujú vývoj neuropatie ako rizika pre rozvoj diabetickej nohy. Ide najmä o prácu s chemikáliami, riedidlami, herbicídmi, pesticídmi, organickými rozpúšťadlami. ťažkými kovmi, olovo, ortuť, arzén, tálium, nebezpečné sú aj výpary benzínu a pod. 

 

Praktické rady

 

Zásady denného samovyšetrenia nôh:

 

• pravidelná kontrola viackrát denne – ráno a večer a vždy po vyzutí topánok,
• pri kontrole ťažšie prístupných častí nohy použite zrkadlo, alebo využite pomoc príbuzných,
• zamerajte sa na hodnotenie kože, jej povrchu, farby, pátrajte po začervenaniach, impresiách z obuvi, náznakoch tvorby otlakov, opuchov, zhrubnutej koži a prasklinách v nej,
• všímajte si, či nemáte v medziprstových priestoroch maceráciu kože a prítomnosť plesňového postihnutia alebo zarastené nechty.
• treba poznať príznaky a prejavy zápalu tvorby defektu – zmeny farby, opuchy, pľuzgiere, praskliny, poranenia a pod. Tieto nálezy sa nesmú podceňovať a je potrebné čo najskôr vyhľadať lekára,
• kontrolujte si obuv aj jej prehmataním, pričom pátrajte po nerovnostiach, chybách šitia, celistvosti výstelky, cudzích predmetoch, trčiacich klinčekoch či iných súčastiach topánky pod.

 

Zásady denného samoošetrenia nôh:

 

• aspoň raz denne si vymeňte ponožky,
• dvakrát denne si umyte nohy vo vlažnej (nie horúcej ani chladnej) vode nedráždivým mydlom,
• dôležité je nohy následne dobre osušiť, najmä v medziprstí,
• nohy precvičte a podľa potreby ošetrite hydratačným krémom,
• v prípade plesňového postihnutia ošetrite lekárom odporučeným prípravkom,
• zhrubnutú kožu denne odstraňujte pemzou,
• pozor na správne strihanie nechtov,
• nechoďte bosí, najmä ak trpíte diabetickou neuropatiou s oslabenou citlivosťou na vonkajšie (často zraňujúce) podnety.